Zdravá strava je jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí naše zdravie a určite to nie je len také klišé. Nielenže predstavuje „stavebný materiál“ pre každú našu bunku v tele, ale aj kŕmi náš črevný mikrobióm, ktorý sa podieľa z veľkej časti (vraj až 70%)na fungovaní nášho imunitného systému a prekvapivo citlivo a rýchlo reaguje na všetko, čo vložíme do úst.
Podľa môjho názoru je najlepšie naučiť sa pripravovať si vlastné jedlo sám. 😊 Niežeby si naša rodina rada občas nedopriala jedlo z reštaurácie a oddýchla si tak od varenia a umývania riadov, ale pravdou je, že väčšinou varím. Je to hlavne preto, že mám plnú kontrolu nad tým, aké suroviny konzumujeme a akým spôsobom ich spracujem. A, čo je veľmi dôležité- dochutím si jedlo podľa svojho/nášho gusta.
Kedysi dávnejšie, keď som začínala so zdravým varením, mala som problém s tým, ako tieto pokrmy dochutiť, aby nemali mdlú chuť a aby chutili podobne výrazne ako tie „bežné“ – bohaté na mäso a rôzne spracované potraviny s umelými dochucovadlami.
Postupne som si ale okrem rôznych korenín a byliniek zvykla používať 6 základných, prírodných, zdravých dochucovadiel, ktoré mám permanentne v kuchyni po ruke a ktoré mi vždy zaručia, že výsledné jedlo bude dobre chutiť, a teda že aj odhodlanie členov rodiny k zdravej strave bude omnoho väčšie. 😉
Do každého jedla sa hodí nejaké iné, prípadne ich kombinácia. Pokladám za fér podotknúť, že k používaniu týchto dochucovadiel ma inšpirovali stránky Jíme Jinak. A hoci v strave nedodržiavam všetky ich zásady a jedálniček si značne prispôsobujem nárokom a chutiam našej rodiny, v mnohých veciach ma inšpirovali. Tu sú spomínané dochucovadlá 😊
1) Umeocot/ umeocet – má slano-kyslú chuť. Osobne ho používam na dochucovanie polievok typu „nakyslo“- fazuľová, kapustnica, tu v ČR je obľúbená kulajda, do kadejakých omáčok a prívarkov (napr. šošovicový je výborný- „čočka na kyselo“) Vynikajúco dochutí akýkoľvek zeleninový šalát. Ja ho mám rada napríklad na kapustovo(zelno)-mrkvovom. Nastrúham jedno aj druhé, pokvapkám umeoctom a je to. Pozor, stačí ho dať naozaj málo, pridávať postupne po lyžičkách a ochutnávať, aby ste si jedlo nepresolili. Je fakt veľmi slaný, obsahuje až 20% soli
A čo to vlastne ten umeocot je? Pochádza s Japonska. Je to vedľajší produkt pri výrobe „umeboshi“ sliviek. Je to v podstate slaný nálev, do ktorého sa tie slivky nakladajú, aby fermentovali. Jak umeboshi slivky, tak aj umeocot majú blahodarný účinok na organizmus, hlavne na trávenie. Pre zachovanie účinných látok je lepšie umeocot pridávať až po zložení jedla z plameňa alebo v studenej kuchyni.
2) Sójová omáčka – Shoyu alebo Tamari – Tamari je hustejšia, výraznejšia, oproti Shoyu je aj bez lepku. Pozor, nejedná sa o takzvané „sójové omáčky“ – lacné, bežne predávané v potravinách, s obsahom glutamanu sodného a konzervačných látok.
Ide o produkty vyrobené prirodzene- fermentáciou sójových bobov a pšenice. Okrem toho, že spoľahlivo dochutia hocaké jedlo (polievku, omáčku, marinádu, pomazánku, šalátovú zálievku..), obsahujú ako bonus množstvo vitamínov, enzýmov a minerálov. Takisto ako u umeocta platí- pridávať do jedla až po jeho dovarení alebo do studenej kuchyne a hlavne postupne.
3) Miso pasta – je to hnedá slaná fermentovaná pasta, zložená zo sójových bôbov, soli, fermentačného činidla a nejakého druhu obilniny (jačmeň, ryža a pod.) Je súčasťou tradičnej japonskej kuchyne už od 6. storočia. Okrem chuti dodá jedlu aj vitamíny, minerály, enzýmy a ľahko stráviteľné bielkoviny.
Existujú rôzne odtiene miso pasty, ale v zásade platí, čím tmavšia, tým výraznejšia. Mne popravde chutia všetky rovnako, nevidím medzi nimi nejaký zásadný rozdiel v chuti.
Trochu iné je to s miso pastami, respektíve polievkami od firmy KOJI BAKERS. Tí vyrábajú miso pasty nielen zo sójových bôbov, ale napríklad aj z hrachu, šošovice, cíceru a pod. a majú širokú škálu príchutí, samozrejme prírodných- čili, cesnakové, cibuľové, shiitake a iné.
Osobne pridávam miso pastu do polievok a občas do nejakej omáčky. Na jednu porciu stačí cca jedna lyžička, ktorú po skončení varenia rozmiešam s troškou polievky v tanieri, následne porciu doplním. Aj tu platí- radšej pridávať po troškách, ochutnávať a nepresoliť.
4) Lahôdkové droždie – inaktivované droždie alebo Tebi droždie. S droždím klasickým má spoločný len druh kvasiniek a časť výroby, chuť je ale úúúplne iná. 😀 Proste úžasná. Ak by som ju mala k niečomu prirovnať, tak asi k parmezánu.
Podobne ho aj používam – na posypanie špagiet, cestovín, rizota, dcérka ho má rada aj na uvarenej pohánke a krúpach. Takisto ho používam na dochutenie vegánskych „syrových“ omáčok, polievok- hlavne tých krémových. Lahôdkové droždie sa predáva buď vo forme väčších vločiek alebo jemno namleté. Osobne preferujem jemnejšiu verziu.
5) Jačmenný slad – vyzerá ako tmavší med, aj sa tak podobne správa, len je „ťahavejší“ a menej sladký. 😊 Používam ho predovšetkým na sladké pečenie namiesto cukru alebo občas na dochucovanie omáčok, kde je sladšia príchuť žiaduca.
Na rozdiel od cukru-sacharózy (=jedna molekula glukózy + jedna molekula fruktózy) obsahuje maltózu a aj oligosacharidy s 3 a viac jednotkami glukózy, ktoré uvoľňujú glukózové jednotky do krvi pomalšie a postupne. Tým sa šetrí pankreas, ktorý nemusí naraz vylúčiť veľké množstvo inzulínu potrebné na ich spracovanie.
Navyše, slad má pridanú hodnotu v tom, že obsahuje aj vitamíny a minerálne látky. Zo všetkých značiek sladov určite odporúčam Dobroslad, ostatné môžu mať na konci príchuť piva a nie každému to môže chutiť. So sladením sladom pri pečení treba počítať s tým, že nám slad cesto trochu nariedi, a teda treba troška pridať sypkých ingrediencií.
6) Domáci zeleninový vývar. Poviete si- veď to nie je dochucovadlo. Napriek tomu, ja ho tam osobne radím, pretože som prišla na to, že akákoľvek polievka uvarená z vývaru chutí oveľa lepšie– má plnšiu chuť ako keď varím len s vodou. Bonusom sú aj minerály z vyvarenej zeleniny.
Vývar si robím do zásoby na 2-3 dni, cca 2x do týždňa. Mrknem, ktorej zeleniny mám v chladničke prebytok alebo ktorá už nie je úplne svieža (samozrejme nedávam plesnivú ani viditeľne zhnilú, len povädnutú) z každej dám kúsok do hrnca, zalejem vodou (cca 3 zaváraninové fľaše) a varím aspoň hodinu. Potom scedím cez sitko do zaváraninových fliaš alebo hneď použijem na varenie polievky.
Vyvarenú zeleninu vyhadzujem, na polievku používam novú, čerstvú. Najčastejšia kombinácia zeleniny u mňa na vývar: kúsok póru, tekvicové (dýňové) semienka vydlabané z vnútra tekvice, kúsok mrkvy, zeleru, jedna stonka stonkového zeleru, hlúbik (košťál) z brokolice.
V krajnom prípade, ak sa ponáhľam a náhodou nemám pripravený domáci vývar a do polievky alebo omáčky by sa hodil, použijem bio vývar „z kocky“ z DM-ka.
Kde všetky tieto dochucovadlá nakupujem?
Najčastejšie a väčšinu objednávam cez e-shop countrylife.cz alebo ak mám cestu do mesta, stavím sa v zdravej výžive. Dobroslad objednávam samostatne mailom zverejneným na stránkach: www.dobroslad.cz .
Taktiež miso polievky od KOJI bakers nakupujem samostatne v ich eshope. Objednávky robím cca raz za 3-4 mesiace. Záleží od momentálnej spotreby.
Oveľa podrobnejšie info o týchto dochucovadlách a takisto nespočetné množstvo inšpiratívnych receptov s nimi nájdete na stránkach Jíme jinak. 😉
Verím, že som Vás týmito tipmi povzbudila k zdravému vareniu a že svojimi chutnými výtvormi určite ulahodíte celej rodine. 😉 Dobrú chuť. 😛
Som nezávislá, nikým neplatená farmaceutka, ktorá má rada veci vedecky aj skúsenosťou podložené. Rada pomáham ľuďom zorientovať sa v záplave voľnopredajných liekov a doplnkov stravy. Rada to naučím aj vás- čo si všímať, na aké parametre toho-ktorého preparátu sa zamerať, aby ste si zvýšili šancu, že za vaše peniaze dostanete presne to, čo potrebujete. 😊 Viac o mne si môžete prečítať v mojom príbehu