Sám sebe lekárnikom

farmaceutka a lieky v lekárni

Môj názor na LIEKY ako farmaceutky

Tak ako? Už som tam? 😀

box, cardboard, cardboard box-1536798.jpg

Asi ste si na mojom blogu/facebooku/instagrame všimli, že väčšinou pridávam príspevky, ktoré sa týkajú využitia prírodných spôsobov cesty za zdravím: byliniek, morskej soli, stravy, antistresových  techník a podobne. A že riešim zloženie nielen liekov, ale predovšetkým toho, čo jem, ba veru aj toho, čo si na seba denno-denne natieram. 😊

Takže vôbec by som sa vám nedivila a nezazlievala, keby ste si ma zaškatuľkovali ako „alternatívnu“, „prírodnú“ možno poniektorí aj ako „tú vyšinutú babu“ 😀

Sama sa v živote snažím nikoho neškatuľkovať. Ale poznáte to. Tiež som len človek. Niekedy je prvý dojem z nejakej osoby rýchlejší ako hlava a my ľudia si myslíme, že škatuľky nám uľahčia život. Lebo tak máme pocit, že máme vo veciach a ľuďoch jasno.  A to nás tak nejako asi ukľudňuje. Či? 😛

No, ale trošku o inom som chcela, hoci to súvisí. 😀

jars, herbs, shelves-1853439.jpg

Ako to teda s tými liekmi ja osobne mám?

V stručnosti: Myslím si, že lieky sú veľmi dobrí sluhovia, ale zlí páni. Myslím to tak, že je skvelé mať v dnešnej dobe po ruke lieky pre AKÚTNE situácie. Také, keď nám je veľmi zle a potrebujeme rýchlo zakročiť, uľaviť si alebo nateraz si udržať prijateľný stav. Minimálne do doby, než prídeme na to, v čom je skutočne „pes zakopaný“ a ako to vieme inak do budúcna riešiť alebo tomu – ak to ide – predchádzať.

Konkrétne situácie z môjho života? 😊

Osobne som veľmi vďačná za taký Paralen, keď ma občas neznesiteľne bolí hlava a všakovaké bezliekové techniky mi nie a nie zabrať. Alebo keď dcérka vo vysokých horúčkach v noci plače, je mi jej ľúto, na vlažný kúpeľ/zábaly/octové ponožky ju neviem nijako presvedčiť a ja si želám, aby sa jej čo najrýchlejšie uľavilo, revom nestihla zobudiť celú ulicu a v noci sa dobre vyspala. (a my samozrejme tiež..:-P)

Minule som tiež blahorečila Pánbožkovi za Aulin. Bola som nútená si ho vziať prvýkrát v živote, pretože ľad a Paralen mi na vytrhnutú, opuchnutú dolnú osmičku už nezaberal. A môžem teda potvrdiť, že pôrod a zuby bolia fakt najviac. 😀 Aspoň vtedy som mala taký pocit.

Ďakujem aj za sprej/kvapky do nosa, keď mám počas nachladenia pred spaním šialene upchatý nos a neviem si predstaviť takto sa vyspať. (cez deň mi stačí výplach morskou soľou)

sprej do nosu

Taktiež za antibiotiká, ak sú naozaj a skutočne potreba. (Chvalapánubohu, často ich nepotrebujeme, klop-klop na drevo).

Keď som ešte trpela na sennú nádchu (rýmu), nevedela som si predstaviť leto bez antihistaminík, pretože som cez opuchnuté zaslzené oči nič nevidela a mohla som sa ukýchať k smrti.

Rada som bola aj za Letrox (liek na štítnu žľazu – účinná látka levotyroxín), ktorý mi počas tehotenstva pomohol zvládnuť väčší výkyv hormónu. Jedno ale viem určite – nechcem ho brať doživotne a som odhodlaná pre to urobiť maximum. (Hlavne, ak už viem, že sa mi už raz vlastným pričinením podarilo byť bez neho. 😉 )

(V súvislosti s mojou drahou dcérkou som určite vďačná ešte aj za iné lieky. Ale to je iný, dlhší príbeh…)

V prvom rade- prevencia

poppies, yoga, field-3644060.jpg

Samozrejme, v živote sa vždy snažím zdravie riešiť najprv prírodnými spôsobmi – predovšetkým spôsobmi prevencie – kvalitnou vyváženou, prevažne rastlinnou stravou, ktorá vyživuje náš črevný mikrobióm, bylinkami, pohybom, vystavovaním sa slnku (v rozumnej miere), kvalitným spánkom, otužovaním, vyhýbaním sa stresu, respektíve prácou s ním a vytváraním zdravých sociálnych vzťahov (áno, snažím sa ;-)).

Úprimne obdivujem ľudí, ktorí dokážu vyriešiť akékoľvek svoje (resp. svojich blízkych) zdravotné neduhy prírodne a po chemických liekoch nemusia vôbec siahať. Klobúk dolu. Ktovie, možno k tomu jedného dňa dospejem aj ja. 😊Rada by som.

Lieky totiž majú aj svoju odvrátenú stranu. Asi už tušíte, že je reč o ich nežiadúcich účinkoch. Čím dlhšie lieky berieme, tým viac si o nich koledujeme. Nehovoriac o tom, že liekmi zaťažujeme predovšetkým svoju pečeň/játra/ a pri ich chronickom, dlhodobom užívaní si zdravie v konečnom dôsledku skôr poškodíme ako vylepšíme. ☹ Obzvlášť, ak niekto berie celé roky niekoľko rôznych liekov.

V súčasnej dobe sa ukazuje, že prevažnej väčšine chorôb vieme predchádzať zdravým životným štýlom – napríklad cukrovke, vysokému krvnému tlaku, dne, zvýšenému cholesterolu, dokonca vraj aj rakovine. Úplne inak to je samozrejme pri vrodených chorobách. Ale aj tam hraje zdravý životný štýl nepochybne veľmi dôležitú úlohu a minimalizuje komplikácie vychádzajúce z danej diagnózy, zlepšuje prognózu.

Kľúčové otázky a odpovede

question mark, a notice, duplicate-2110767.jpg

Zdravie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definované ako ,,stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť nemoci alebo vady.“

Všetky tieto aspekty zdravia sú v neustálej dynamickej (ne) rovnováhe a navzájom sa ovplyvňujú. Preto:

Ak vám hrozí, že budete musieť hocaký liek užívať dlhodobo (nedajbože celoživotne), je veľmi dôležité zistiť pravú príčinu svojich zdravotných problémov. Pretože ak sa vyrieši, lieky nebudú potreba. Pokúste sa ÚPRIMNE zodpovedať si nasledovné otázky:

Jem dostatočne dobre? – neprejedám sa? Nemám už náhodou nadváhu? Nesnažím sa niečo tým jedlom kompenzovať? Ak áno, čo presne? Varím si z kvalitných, základných, celistvých potravín? Neodbíjam sa denne nekvalitným jedlom? (polotovarmi, bielym pečivom z obchodu, údeninami, trvanlivými potravinami, sladkosťami a pod.) Ktoré potraviny je vhodné pri mojej diagnóze zaradiť? Ktoré naopak obmedziť/vyradiť? Pijem dostatok nesladených tekutín behom dňa? Neholdujem alkoholu už príliš?

Stresujem sa? Čomu a komu venujem svoje myšlienky počas dňa? Viem sa radovať aj z prítomného okamihu (že svieti slnko, kvety voňajú, dieťa mi veselo poskakuje a pod.) alebo som celý čas pohrúžená do svojich povinností a problémov? Trápim sa? Ako často a kvôli čomu? Čo mi robí najväčšie starosti? Viem s tým nejako pracovať? Viem to nejako vyriešiť/zastaviť? Mám z niečoho strach? Čo by mi pomohlo? Viem si sama pomôcť? Ak nie, kto by mi vedel pomôcť? Kompenzujem si stres (hocičo) užívaním návykových látok? Cítim sa šťastná? Alebo aspoň spokojná? Ak nie, čo by ma urobilo šťastnou/spokojnou? Aké aktivity mi dávajú pocit naplnenia, radosti?

Spávam dobredostatočne dlho? Ak nie, čo je príčinou? Viem to nejako napraviť?

Pohybujem sa pravidelne na čerstvom vzduchu a slnku? Mám z pohybu radosť? Ak nie, viem to nejako zmeniť? Čo by ma vedelo baviť? Kedy by som si na to vedela nájsť čas? (Aspoň pol hodinky denne) Ako to viem zaradiť do svojho nabitého programu? Kto by mi s tým vedel pomôcť?

Udržujem s ľuďmi okolo seba láskavé (alebo aspoň slušné, rešpektujúce) vzťahy? Akým spôsobom s nimi komunikujem? Komunikujem s nimi vôbec? Hovorím to, čo si skutočne myslím? Som ja sama pre iných príjemným spoločníkom? S akými ľuďmi sa chcem stretávať? Kým som v skutočnosti obklopená? Čo mi to dáva? Aké zrkadlo mi nastavujú ľudia okolo mňa? Mám sa rada? Prijímam sa taká aká som? (Ak nie, pravdepodobne neprijímam ani druhých…) Vnímam a pravidelne napĺňam svoje potreby a túžby alebo ich zakaždým potláčam, len aby som sa zavďačila iným, bola za každú cenu za „dobré dievča“? Ako sa sama so sebou rozprávam? Som k sebe láskavá alebo sa neustále kritizujem? (Sme sami so sebou 24h denne, tak bacha! 😀 Začnime so sebou jednať ako s najlepším kamarátom a v našom živote sa začnú diať zázraky. 😉 )

Už sa „len“ pustiť do práce! 🙂

traffic signs, sign, courage-940630.jpg

Verím, že ak budeme k sebe úprimní, podobnými otázkami a odpoveďami narazíme na jednotlivé „zádrhele“, v ktorých by to naše zdravie mohlo zostať uviaznuté. Takto si konkrétne pomenujeme hlavné body, na ktorých už potom vieme začať pilne pracovať. Ideálne za podpory a kontroly svojho lekára.

To všetko samozrejme vyžaduje od nás odhodlanie prevziať zodpovednosť za svoje zdravie. Chce to odvahu, pretože ľahké to väčšinou nie je. Aspoň na začiatku. Ak ale vytrváme, odmena je o to sladšia.

Vždy je jednoduchšie zveriť zodpovednosť za svoje zdravie len svojmu lekárovi, nechať si napísať lieky a denne/pravidelne ich brať. Roky.. a veriť, že za všetko môže genetika, ten a onen, to a ono. Viem, aké to je. A nesúdim. Od určitého momentu už nikoho a za nič.

Rozhodnutie je na každom z nás. Dnes a denne.

Pomôž si človeče, i Pánboh Ti pomôže! 😉 Buďme zdraví priatelia! 😊

2 názory na “Môj názor na LIEKY ako farmaceutky”

Diskuze

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *